Vždy som veľa čítala a pravdepodobne
to tak aj vždy bude. A ako zvyčajne som si na Goodreads nastavila výzvu na
rok 2018 na číslo 100, to už je taká malá tradícia. Lenže prihodila sa niečo,
čo sa mi ešte nikdy nestalo. Moja výzva momentálne ukazuje, že som tri knihy
pozadu. Lenže ja čítam a absolútne ma netrápi, čo si kto myslí
o mojom čítaní. Aj keď to možno vyzerá tak, že som knihu už dlhšie
neotvorila. Nečakane opak je pravdou. Čítam 4 knihy naraz. 3x literatúra faktu
+ 1 historická detektívka. Momentálne však nemám čas si sadnúť a pol dňa
čítať. To tu nebolo už naozaj dlho. Čítam vo vlaku, pri jedle, pri káve,
v noci. Sú to však len krátke časové úseky, ktoré prinesú len pár strán.
Väčšinu času tráviť pri písaní bakalárky, prekladaní, učení sa a stále dookola.
Ak čítam, tak niečo do školy. Napríklad skriptá o Británii či teóriu
reportážnej literatúry. Ak mám čas, som von = trávim čas s ľuďmi, ktorých
mám rada – ideme na kávu, na kvíz, do kina či do prírody. To je momentálne
forma môjho oddychu, lebo nie vždy sa mi chce vypnúť s knihou v ruke.

Čo však recenzovanie a blog? To je
vec, ktorá ma nesmierne napĺňa. Odporúčať knihy a presviedčať o ich
kvalitách je vec, ktorú robím celý život. Taká moja malá knižná osveta. Môže ma
to baviť koľko chce, ale pri všetkých mojich aktivitách mám veľký problém nájsť
si chvíľku na napísanie recenzie. To je vec, ktorá ma nesmierne irituje, lebo
počet nezrecenzovaných recenzných výtlačkov je veľký. Rovnako ako aj množstvo
napísaných recenzií, ktoré som bola lenivá publikovať. Áno, bola som lenivá
kliknúť na slovíčko zverejniť. To nehovorí veľa o mojej vierohodnosti, ja viem.
Myslím, že vydavateľstvá ma za chvíľu kopnú niekam. Ale ja sa naozaj snažím tie
knižky aspoň čítať a priblížiť vám ich minimálne na sociálnych sieťach.
Týmto mojim malým vyliatím srdiečka by som
chcela povedať, že aj keď nie som aktívna, blog bude fungovať. Neviem kedy.
Viem však jedno – pod iným názvom a hlavičkou. V inom šate
a formáte. Nielen o knihách, ale aj iných veciach, čo si všímam (a možno
budem mierne kritická voči súčasnej spoločnosti). Veľmi ma totiž hnevá, že
ľudia nemyslia, nehľadajú odpovede a veria všetkému, čo im kto povie.
A preto možno už čoskoro – čítam, myslím, som.
Tieto štyri odseky vyššie som napísala pár
týždňov dozadu. V tom čase som naozaj nič nestíhala, písala som bakalárku,
učila som sa na skúšky a knihy som takmer neotvorila. Rozčítané so ich
mala štyri, z ktorých som medzitým dve prečítala a taktiež aj pár
ďalších. Avšak stále zaostávam vo výzve, momentálne tam svieti číslo 9. Neriešim
to, lebo sa začínam vracať do formy a viem, že budem čítať čoraz viac.
Avšak myšlienku premenovať blog a zmeniť jeho formu som mala v hlave
už dlhšie. Rozprávala som sa o tom s mnohými blogerkami a Mara
mi nakoniec pomohla nadobudnúť finálnu formu. Zároveň nechcem aby bol len
o knihách, ale viac zameraný na kultúry a možno trošku priblížiť moje
postrehy. A preto ten názov – čítam, myslím, som – keďže ma asi najviac
vystihuje.
Kikuš, držím palce! Zmena je k lepšiemu, ten názov sa mi veľmi páči (a font písma ešte viac!) :)
OdpovedaťOdstrániťA k tej výzve... ja som pozadu už dlhooo... a s písaním recenzií som sekla momentálne, nestíham to, radšej čítam, ako píšem. :)
Miška, ďakujem veľmi. Vážim si to :)
OdstrániťČítanie je super, akurát som dočítala knihu :)
Aby som bola úprimná, ani netuším, ako moja výzva vlastne vyzerá. Len jednoducho čítam, koľko chcem a kedy chcem (alebo skôr môžem, no). :D
OdpovedaťOdstrániťDržím palce, aby sa staro-nový začiatok vydaril. (A veľmi obdivujem nový vzhľad, veľmi vydarený. ;))
Ver mi, čítaš veľa. A to je strašne super a nie že to veľa, ale to že čítaš.
OdstrániťĎakujem za podporu :)
Prajem ti veľa čitateľov a teším sa na články :)
OdpovedaťOdstrániť