Čítam, myslím, som

Vždy som veľa čítala a pravdepodobne to tak aj vždy bude. A ako zvyčajne som si na Goodreads nastavila výzvu na rok 2018 na číslo 100, to už je taká malá tradícia. Lenže prihodila sa niečo, čo sa mi ešte nikdy nestalo. Moja výzva momentálne ukazuje, že som tri knihy pozadu. Lenže ja čítam a absolútne ma netrápi, čo si kto myslí o mojom čítaní. Aj keď to možno vyzerá tak, že som knihu už dlhšie neotvorila. Nečakane opak je pravdou. Čítam 4 knihy naraz. 3x literatúra faktu + 1 historická detektívka. Momentálne však nemám čas si sadnúť a pol dňa čítať. To tu nebolo už naozaj dlho. Čítam vo vlaku, pri jedle, pri káve, v noci. Sú to však len krátke časové úseky, ktoré prinesú len pár strán. Väčšinu času tráviť pri písaní bakalárky, prekladaní, učení sa a stále dookola. Ak čítam, tak niečo do školy. Napríklad skriptá o Británii či teóriu reportážnej literatúry. Ak mám čas, som von = trávim čas s ľuďmi, ktorých mám rada – ideme na kávu, na kvíz, do kina či do prírody. To je momentálne forma môjho oddychu, lebo nie vždy sa mi chce vypnúť s knihou v ruke.

Ku knižnej výzve na Goodreads sa vyjadrujem preto, lebo si myslím, že mnoho ľudí berie čítanie ako výzvu. Ja sama často komentujem rýchlosť čítania a zaráža ma, kde berú ľudia čas. Samozrejme si to viem odôvodniť, rovnako ako ich čítanie, tak aj moje polo-čítanie. Preto chcem povedať, že čítať by sme mali vtedy, keď máme na to chuť a zbytočne sa nenútiť. Netvrdím tým, že som sa prestala o knihy zaujímať, to vonkoncom nie, lebo vždy si otváram edičné plány, knižné instagramy a recenzné portály.

Čo však recenzovanie a blog? To je vec, ktorá ma nesmierne napĺňa. Odporúčať knihy a presviedčať o ich kvalitách je vec, ktorú robím celý život. Taká moja malá knižná osveta. Môže ma to baviť koľko chce, ale pri všetkých mojich aktivitách mám veľký problém nájsť si chvíľku na napísanie recenzie. To je vec, ktorá ma nesmierne irituje, lebo počet nezrecenzovaných recenzných výtlačkov je veľký. Rovnako ako aj množstvo napísaných recenzií, ktoré som bola lenivá publikovať. Áno, bola som lenivá kliknúť na slovíčko zverejniť. To nehovorí veľa o mojej vierohodnosti, ja viem. Myslím, že vydavateľstvá ma za chvíľu kopnú niekam. Ale ja sa naozaj snažím tie knižky aspoň čítať a priblížiť vám ich minimálne na sociálnych sieťach.

Týmto mojim malým vyliatím srdiečka by som chcela povedať, že aj keď nie som aktívna, blog bude fungovať. Neviem kedy. Viem však jedno – pod iným názvom a hlavičkou. V inom šate a formáte. Nielen o knihách, ale aj iných veciach, čo si všímam (a možno budem mierne kritická voči súčasnej spoločnosti). Veľmi ma totiž hnevá, že ľudia nemyslia, nehľadajú odpovede a veria všetkému, čo im kto povie. A preto možno už čoskoro – čítam, myslím, som.

Tieto štyri odseky vyššie som napísala pár týždňov dozadu. V tom čase som naozaj nič nestíhala, písala som bakalárku, učila som sa na skúšky a knihy som takmer neotvorila. Rozčítané so ich mala štyri, z ktorých som medzitým dve prečítala a taktiež aj pár ďalších. Avšak stále zaostávam vo výzve, momentálne tam svieti číslo 9. Neriešim to, lebo sa začínam vracať do formy a viem, že budem čítať čoraz viac. Avšak myšlienku premenovať blog a zmeniť jeho formu som mala v hlave už dlhšie. Rozprávala som sa o tom s mnohými blogerkami a Mara mi nakoniec pomohla nadobudnúť finálnu formu. Zároveň nechcem aby bol len o knihách, ale viac zameraný na kultúry a možno trošku priblížiť moje postrehy. A preto ten názov – čítam, myslím, som – keďže ma asi najviac vystihuje.