Návrat domov...

Už takmer tri roky ste ma mohli stretnúť v Banskej Bystrici. Dva a pol roka (okrem prázdnin) som tam fungovala, študovala, bývala a celý môj sociálny život bol spojený s týmto mestom. To znie celkom egocentricky, prečo vlastne píšem o sebe? Nie o knihách ako zvyčajne? Píšem preto, lebo posledný semester bakalárskeho štúdia som do školy dochádzala, keďže bývať sa mi tam neoplatilo. Takže som sa pekne vrátila domov, čo znamenalo zabudnúť na všetky akcie a kamarátov v BB (teda aspoň čiastočne, skôr sa to týka večerných akcií) a zamerať sa na podujatia v Turci.

V Martine a okolí som však akosi prestala mať kamarátov. Tam, kde bývam sú to dve kamarátky. Našťastie sa pravidelne stretávam s kolegami a vďaka času, ktorý som začala tráviť doma som ich mohla spoznať lepšie. Chodíme na kvízy, motáme sa po prírode, zároveň sú tu rôzne podujatia v múzeách. Zrazu som si však uvedomila jedno, že síce bývam pri Martine 22 rokov, až tak dobre nepoznám. Rovnako ako celý Turiec – napríklad som vedela, že v Turci sú pozostatky slovanských hradísk, ale kto by povedal, že je ich TOĽKO. Turiec má bohatú históriu, kultúru aj prírodu. Preto ho chcem spoznať, čo najviac. Prejsť sa po kopcoch, nazrieť do všetkých múzeí a jednoducho nájsť tu domov. Chcem tak využiť obdobie, kedy budem doma.

V nedávnej dobe sa v Martine, ale aj iných slovenských mestách, konala Noc literatúry. Síce skôr poznám univerzitnú verziu, ktorá sa každoročne koná na našej škole a vždy sa jej zúčastňujem, netušila som, že sa zvykne konať aj v Martine. A ak som to aj vedela, tak som to už z hlavy vypustila. Tento rok som sa rozhodla na akciu ísť a keďže jednotlivé čítania prebiehali na miestach, kde som nebola celé roky alebo vôbec, veľmi som sa tešila. Nie len kvôli týmto miestam, ale aj preto, že sa naplnili niečím, čo mám naozaj rada, teda literatúrou. Už na základe tohto som začala „gúgliť“ Našla som staré fotografie mesta a budov, o ktorých som nevedela, že existovali. Napríklad synagóga, ktorú zbúrali v druhej polovici minulého storočia. Okrem toho pri nej stál cintorín, z ktorého telá neboli presunuté a odstránené boli len náhrobky.

Takýchto objektov je v Martine niekoľko. Máme botanickú záhradu (kde som v poslednej dobe bola hneď niekoľkokrát, mohli ste si to všimnúť aj na Instagrame + mi je sympatický projekt jej obnovy), múzeá, Martinus, knižnice a mnohé iné. Sú to miesta, ktoré robia náš región regiónom a mám ich rada. Preto som rada, že trávim čas doma a znovu spoznávam turčiansku záhradku.